Neuverím tvojim slovám,
Ktoré vypúšťaš zo svojich úst.
Už len hľadám, kde sa schovám,
Aby som mohla zabudnúť.
Stačí už len malý náznak,
Malá zmena v pozadí.
Cítim sa ako handrový panák,
Tvárim sa, že mi to nevadí.
Ťažko veriť a veď načo?
Keď zakaždým dáš mi dôkaz.
Otvoriť sa? Komu? Prečo?
A na prečo kladiem dôraz.
Pýtam sa ťa, čo mám z toho?
Len bolesť a sklamanie.
Načo dúfať, veriť, načo?
Keď odpoveď je vždy len nie.
Poučiť sa zo svojich chýb,
Už očividne nestačí.
Mám sa zavrieť, skončiť, skryť sa?
Kam ma to až dotlačí?
Ty sa smeješ, usmievaš sa,
Výsmech rovno do očí.
Nechcem cítiť tvoje teplo,
Bolesť po ňom útočí.
Nechcem sa už sklamať nikdy,
Myslím, že už stačilo.
Koľkokrát som tvrdo padla?
Toľko, koľko moje srdce verilo.
Celá debata | RSS tejto debaty